Jeden muž, tak ako každý iný mesiac, šiel k holičovi. Začali spolu hovoriť o rôznych veciach ….
…. a zrazu ….
hovorili o Bohu.
Holič povedal: „Viete, ja neverím, že Boh existuje.“
„Prečo si to myslíte?“ spýtal sa klient.
„Je to veľmi jednoduché. Stačí len výjsť na ulicu, aby som sa presvedčil, že Boh nie je. Keby bol Boh, myslíte, že by bolo toľko chorých? Existovali by opustené deti? Keby Boh bol, nebolo by bolesti, utrpenia ….. Jednoducho, nemôžem si predstaviť Boha, ktorý toto všetko dovolí.“
Klient sa zamyslel, chcel niečo povedať, ale rezignoval. Nechcel vyvolať nepotrebnú diskusiu.
Keď holič dostrihal, klient zaplatil a odišiel.
A v tom momente uvidel na ulici človeka s dlhými zanedbanými fúzmi a vlasmi. Vyzeralo to, že už dlhšiu dobu jeho vlasy i fúzy nevideli holiča. Bol zanedbaný a špinavý.
Vtedy sa klient vrátil a povedal: „Viete čo? Holiči neexistujú!“
„Veľmi smiešne! Ako to, že neexistujú?“, spýtal sa holič, „Ja som jeden z nich!“
„Nie!“, odporoval klient, „Holiči neexistujú. Keby existovali, nebolo by toľko ľudí s dlhými vlasmi a fúzmi, ako ten človek na ulici“
„Ale nieeee …... Holiči existujú, to len ľudia nás nehľadajú. Z vlastnej vôle!“
„No práve ….“, povedal klient, „Presne tak. Boh existuje, to len ľudia Ho nehľadajú. A robia to z vlastnej vôle. Preto je toľko utrpenia a bolesti na svete. Boh nesľuboval dni bez bolesti, radosť bez utrpenia, slnko bez dažďa. Sľuboval silu na každý deň, útechu uprostred sĺz a svetlo na ceste …..
Boh povedal: Nie je dôležité, ako sa bude volať tvoj anjel. Ty ho nazveš jednoducho …. Priateľom!“
Komentáre
Nie je nič ľahšie ako povedať,
reakcia...