Jeden starý, 92-ročný, drobný, vyrovnaný a hrdý muž, ktorý je každé ráno
úderom ôsmej celkom oblečený, s vlasmi moderne učesanými a dôkladne
oholený, i keď je slepý, sa dnes sťahuje do opatrovateľského domova.
Jeho 70-ročná manželka nedávno zomrela, a tak je presťahovanie nutné.
Po mnohých hodinách strávených trpezlivým čakaním v hale opatrovateľského
domova sa milo usmial, keď mu bolo povedané, že izbu má pripravenú.
Keď svoje chodítko vmanévroval do výťahu, poskytol som mu vizuálny popis j
eho maličkej izby, vrátane závesov zavesených na okne.
"Veľmi sa mi to páči," spustil nadšene ako 8-ročný chlapec, ktorý dostal šteniatko.
"Pán Jones, ešte ste tú izbu nevidel, počkajte."
"To s tým vôbec nesúvisí," odpovedal.
"Šťastie je niečo, o čom rozhodujete dopredu. Či sa mi izba bude páčiť
alebo nie, nezáleží na tom, ako je usporiadaný nábytok, záleží na tom, ako
si uporiadam mysel. Už som sa rozhodol, že sa mi izba bude páčiť. Je to
rozhodnutie, ktoré urobím každé ráno, keď sa zobudím. Mám možnosť si vybrať;
môžem stráviť deň v posteli a preberať sa ťažkosťami, ktoré mám na rôznych
častiach svojho tela, a ktoré už nefunguje, alebo vstať z postele a byť vďačný za
tie, ktoré doteraz fungujú.
Každý deň je dar, a dókiaľ budú moje oči otvorené, budú sa sústrediť na ten nový
deň a všetky šťastné spomienky, ktoré som si uchoval. Práve pre túto chvíľu svojho života.
Staroba je ako účet v banke. Vyberať môžete to, čo ste si uložili.
Takže, moja rada znie: Ukladajte veľa šťastia na svoj bankový účet spomienok!
Komentáre
ten chlapík